SOČ - Stredoškolská
Anotácie najúspešnejších prác v roku 2024/2025, 2023/2024, 2025/2026
Pindrochová, K. – Príbilová, D. (2025): Analýza vplyvu množstva vody na rastové a fyziologické parametre sadeníc buka lesného (Fagus sylvatica L.) v podmienkach krytokorennej sadby.
Stredoškolská odborná činnosť, odbor 04 – Biológia, Stredná odborná škola lesnícka, Banská Štiavnica. 32 s.Spolupráca s Ústavom ekológie lesa Slovenská akadémia vied
ABSTRAKT
Cieľom štúdie bolo analyzovať vplyv rozdielnych vodných režimov na morfometrické a fyziologické parametre sadeníc buka lesného (Fagus sylvatica L.) pestovaných v podmienkach krytokorennej sadby. Tri experimentálne skupiny sa líšili dostupnosťou vody: kontrolná skupina s pravidelnou zálievkou, skupina s obmedzeným zavlažovaním („sucho“) a skupina vystavená prirodzeným klimatickým podmienkam („natural“). Počas 2,5-mesačného experimentu boli sledované fyziologické ukazovatele fotosyntetickej efektivity (Fv/Fm, PI), chlorofylový index (CI), osmotický potenciál (ΨS), percentuálna strata vody a výškový prírastok.
Výsledky jasne preukázali významný vplyv dostupnosti vody na vitalitu rastlín. Kontrolná skupina dosiahla najvyššiu fotosyntetickú aktivitu, najstabilnejšie fyziologické hodnoty a najväčší výškový prírastok (6,75 cm). Skupina „sucho“ vykazovala mierne zhoršené parametre, no rastliny si zachovali vitalitu. V skupine „natural“ bol zaznamenaný najvýraznejší vodný stres – pokles Fv/Fm pod 0,7, zníženie PI, pokles CI o 44 %, výrazný pokles ΨS (pod –1,8 MPa) a mortalita 50 % sadeníc. Výškový prírastok bol najnižší (1,3 cm).
Štúdia potvrdzuje výraznú citlivosť buka lesného na nedostatok vody a podčiarkuje potrebu adekvátneho manažmentu vlahy v pestovateľských a lesníckych podmienkach, najmä počas extrémne suchých období súvisiacich s klimatickými zmenami.
Pukan, F. – Škraban, P. (2025): Škody spôsobené zverou na mladých lesných porastoch. Stredoškolská odborná činnosť, odbor 07 – Pôdohospodárstvo. Stredná odborná škola lesnícka, Banská Štiavnica. 31 s.
ABSTRAKT
Cieľom práce bolo analyzovať rozsah škôd spôsobených raticovou zverou na mladých lesných porastoch a identifikovať faktory, ktoré intenzitu škôd ovplyvňujú. Hodnotenie prebiehalo v porastoch 21A1 a 21B0 v LC Lešť, kde boli vyhodnotené hlásené škody z rokov 2021–2023. V období 2021/2022 dosiahli škody 31–16 %, kým v roku 2022/2023 až 30–10 %, pričom celková finančná škoda predstavovala 1459,8 €. Najčastejším typom poškodenia bol zimný odhryz a zašľapávanie.
Výsledky potvrdili, že vyššie škody v roku 2022 súviseli s viacerými faktormi: nedostatočným plnením plánu lovu pri jelenej, srnčej, danielej aj diviačej zveri, nižšou spotrebou objemového krmiva (187 t oproti 193 t v roku 2021) a zhoršenými zimnými podmienkami. Autori tiež preukázali vzťah medzi kondíciou zveri, dostupnosťou potravy a následnou intenzitou poškodenia mladých stromčekov.
V terénnom experimente boli testované tri metódy ochrany: plastové manžety, náter Cervacol a ovčia vlna. Najvyššiu účinnosť mali plastové manžety a Cervacol (100 % po 3 mesiacoch), ovčia vlna dosiahla 90 % účinnosť. Nechránené sadenice vykazovali až 20 % poškodenie.
Výsledky poukazujú na potrebu optimalizácie plánov lovu, dostatočného prikrmovania v zimnom období a kombinácie mechanických a chemických metód ochrany. V kontexte trvalo udržateľného obhospodarovania lesov je navrhované zosúladenie poľovníckych zásahov s potrebami obnovy porastov.
Rusnák, K. – Reis, D. (2024): Výskum lykožrúta bukového (Taphrorychus bicolor), účinnosť štrbinového lapača Theysohn a vplyv huby Beauveria bassiana. Stredoškolská odborná činnosť, odbor 04 – Biológia. Stredná odborná škola lesnícka, Banská Štiavnica. 27 s.
Spolupráca s Lesníckou ochranárskou službou, Národné lesnícke centrum
ABSTRAKT
Cieľom práce bolo zistiť veľkosť a dynamiku populácie lykožrúta bukového (Taphrorychus bicolor) v Školských lesoch Kysihýbel a otestovať účinnosť entomopatogénnej huby Beauveria bassiana ako potenciálneho biologického prostriedku na reguláciu tohto škodcu. Monitoring populácie prebiehal od apríla do októbra 2023 pomocou štrbinového lapača Theysohn s feromónovým odparníkom Bicolorin. V priebehu sezóny boli zaznamenané dve rojenia: prvé kulminovalo 9. júna 2023 s počtom 58 300 jedincov, druhé 5. septembra 2023 s 22 500 jedincami. Autori zároveň stanovili mernú škálu početnosti, podľa ktorej 1 ml vzorky predstavuje 450 imág.
V laboratórnych podmienkach boli testované tri skupiny jedincov: kontrolná, jedinci infikovaní priamym kontaktom s hubou a jedinci simulujúci prelet cez lapač s nosičom huby. Najvyššia mortalita aj prerastanie hubou sa prejavili v skupine s priamym kontaktom (až 91 prerastených jedincov na 10. deň). Metóda „lapačovej“ infekcie dosiahla taktiež vysokú účinnosť, zatiaľ čo v kontrolnej skupine sa objavila neočakávaná kontaminácia spôsobená pravdepodobným únikom spór do prostredia.
Anotacia vyskumu 3.docx (18 KB)
Žindeľ, T. – Šuba, N. (2026): Porovnávanie klasickej sortimentácie surového dreva so sortimentáciou surového dreva pomocou 3D CT scannera. Stredoškolská odborná činnosť, odbor 07 – Pôdohospodárstvo (poľnohospodárstvo, lesné a vodné hospodárstvo), Stredná odborná škola lesnícka, Banská Štiavnica. 28 s.
Spolupráca s Centrom excelentnosti LignoSilva, Národné lesnícke centrum
ABSTRAKT
Cieľom práce bolo porovnať klasickú manuálnu sortimentáciu surového dreva s modernou metódou využívajúcou 3D CT skenovanie. Výskum bol realizovaný na 45 kmeňoch duba, ktoré boli najskôr manuálne zatriedené a následne analyzované pomocou CT skenera v Centre excelentnosti LignoSilva.
Výsledky preukázali vysokú presnosť klasickej sortimentácie, pričom zhoda oboch metód dosiahla 97,8 %. Pri jednom kmeni CT skener odhalil skrytú vnútornú trhlinu s dĺžkou 114 cm, ktorá spôsobila jeho preradenie z II. do III. B triedy.
Práca potvrdila, že klasická sortimentácia je pre bežnú lesnícku prax presná a ekonomicky výhodná. 3D CT skenovanie má najväčší význam pri odhaľovaní skrytých vnútorných vád a pri spracovaní cenných sortimentov dreva, kde môže prispieť k lepšiemu využitiu a zhodnoteniu suroviny.
Pavlík, T. – Martinská, N. (2026): Využitie ručného mobilného skeneru pri inventarizácii lesov. Stredoškolská odborná činnosť, odbor 07 – Pôdohospodárstvo (poľnohospodárstvo, lesné a vodné hospodárstvo), Stredná odborná škola lesnícka, Banská Štiavnica. 31 s.
Spolupráca s Lesníckou fakultou, Technická univerzita Zvolen
ABSTRAKT
Cieľom práce bolo zhodnotiť možnosti využitia ručného mobilného skenera Hovermap ST-X pri inventarizácii lesov a porovnať jeho presnosť a časovú efektívnosť s klasickými metódami merania. Výskum bol realizovaný na 175 stromoch duba zimného (Quercus petraea). Referenčné údaje o hrúbke a výške stromov boli získané elektronickou priemerkou Haglof Mantax Digitech MD II a výškomerom Vertex Laser Geo a následne porovnané s údajmi získanými pomocou 3D LiDAR skenera Hovermap ST-X.
Výsledky ukázali priemerný rozdiel 0,9896 cm pri hrúbke a 0,9958 m pri výške stromov. Mobilné laserové skenovanie zároveň umožnilo približne 20-násobne rýchlejší zber údajov v porovnaní s manuálnym meraním.
Práca potvrdila, že mobilné laserové skenovanie predstavuje presný a efektívny nástroj modernej inventarizácie lesov. Okrem základných dendrometrických údajov umožňuje vytvárať digitálne 3D modely porastov a získavať podrobné priestorové informácie využiteľné v lesníckej praxi.
Fábryová, Z. – Macko, J. (2026): Výskum lykožrúta bukového (Taphrorychus bicolor), kontrola pomocou lapákovej prebierky na ŠL Kysihýbel. Stredoškolská odborná činnosť, odbor 04 – Biológia, Stredná odborná škola lesnícka, Banská Štiavnica. 29 s.
Spolupráca s Lesníckou ochranárskou službou, Národné lesnícke centrum
ABSTRAKT
Cieľom práce bolo zhodnotiť výskyt lykožrúta bukového (Taphrorychus bicolor) v Školských lesoch Kysihýbel a posúdiť možnosti regulácie jeho populácie pomocou lapákovej prebierky a feromónových lapačov. Výskum zahŕňal monitoring napadnutia bukových porastov, hodnotenie 17 bukových lapákov, zisťovanie počtu závrtov a imág a odchyt dospelých jedincov pomocou feromónového lapača typu Theysohn s odparníkom TAPBIC.
Výsledky potvrdili silnú gradáciu lykožrúta bukového v sledovanej lokalite. Priemerné napadnutie lapákov dosiahlo 1,79 závrtu na 1 dm² a pod jedným závrtom sa nachádzalo priemerne 2,58 imága. Lapáková prebierka na ploche jedného hektára prilákala odhadom 365 514 jedincov, čo zodpovedalo účinnosti približne 4,56 feromónového lapača. Feromónovým lapačom bolo počas sezóny 2025 odchytených celkovo 80 085 imág.
Práca poukazuje na vysoký potenciál lapákovej prebierky pri kontrole početnosti lykožrúta bukového. Ako vhodné opatrenie pre lesnícku prax sa javí kombinácia lapákovej prebierky a feromónových lapačov, ktorá môže prispieť k účinnejšiemu monitoringu a regulácii populácie tohto škodcu.